Keď vlastná hlúposť a naivita rozdáva tvrdé facky...

Autor: Kristína Janíková | 20.3.2011 o 0:01 | Karma článku: 7,34 | Prečítané:  2036x

A je to tu opäť. Akési déjà vi... čas, udalosti, ktoré sa opakujú v pravidelných intervaloch. Zas a znova sa nestíham čudovať. Premýšľam, kde to vlastne žijem. Kto sú tí všetci, čo ma obklopujú, čo sa nechávajú oslovovať priateľmi...

Snažím sa naivne veriť ľuďom, aj keď celý svet mi hovorí akej neskutočnej chyby sa dopúšťam. Keby hlúposť nadnášala, dávno by ma na tejto zemi nebolo. Ďalšia prebdená noc a ten prehadzovací maratón zo strany na stranu by som asi tiež isto vyhrala. Otázkou ostáva, či to malo nejaký význam. Hm... osvietilo ma a ja pevne dúfam, že tento môj jasný záblesk nebude mať krátke trvanie. Len sa pýtam prečo Boh vždy pošle dačo do cesty, aby ma opäť zmiatol, keď už som trvdo rozhodnutá neustúpiť zo svojho...

Cítim, že tentokrát to zvládnem. Do poslednej bodky. Musím! Verím v svoju hodnotu, že zas a znova nenaletím tým sladkým rečiam. Tak mi Pán Boh pomáhaj...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?