Môj posledný list a prosba v ňom, pamätáš? Nič sa nezmenilo. A možno by bolo na mieste nejaké želania pridať. Nechcem nič materiálne, lebo to, čo sa dá kúpiť asi za veľa nestojí. Všetko čo mám by som vymenila za to málo čo mi chýba. Za to dôležitejšie, čo sa stráca. Odchádza, len tak a ja neviem prečo a kam.Priala by som si nevyčerpateľnú kreditku s menou "zdravie". Voľný vstup do neba, aby som hocikedy mohla navštíviť ľudí, ktorí mi tu dole tak strašne chýbajú. Ktorí už navždy ostanú len v mojich spomienkach i keď hlboko v srdci. Permanentku na priateľov, ktorí sa vzďaľujú, nemajú čas...Žiadam priveľa, viem. No zmeň môj zajtrajšok, daj mi šancu a ja Ti dokážem, že to za to stálo. Daj opäť zmysel a srdce mojím Vianociam. Ak budeš chcieť... prosím.
List...
Milý Ježiško, to som opäť ja. Viem, že teraz musíš riešiť kopec iných vecí ale jednoducho som Ti musela napísať. Vianoce a to posvätné čaro, ktoré prinášajú sa neuveriteľne blíži. Ľudia nakupujú, naháňajú sa, aby všetko postíhali. No asi iba mne je to akosi jedno a najradšej by som zastavila čas a nedovolila by som Vianociam prísť. Nie preto, že by som Ťa nemala rada. Vieš, to, že prídeš a zase raz zjavíš niečo obrovské, nádherné a veľké čo sa ani nedá opísať. A možno práve preto. Vtedy je všetko silnejšie a ja už teraz idem z posledného.