Pršalo. A veru by som našla pár okamihov, kedy pršalo i v mojom srdci. Verím, že raz príde tá chvíľa, kedy to všetko zo seba vypustím...
Unavená... Vyčerpaná... Ale svojím spôsobom šťastná. Teda aspoň vždy, keď sa mi vybaví Šimonko, Julka, Luko či Kika nedokážem kontrolovať svoje pery. Žiarim, usmievam sa. Alebo ak si spomeniem na absolútne nevydarené prekvapko súvisiace so sestrinými narodeninami. Ešte teraz vidím ako tam ležím na zemi od smiechu. Zvláštne čaro mal aj "dohadzovací" večer. Čo mi však ťahá kútiky asi najviac, je Andyho čítanie "zmeneným" hlasom :).
I pri mnohých ďalších spomienkach, ktoré sa mi vybavujú ma hreje na duši úžasne neopísateľné teplo. Výlet. Maškarák a s ním spojená výroba špeciálnej indiánskej obuvy (z takmer prírodného materiálu :) ). Krútenie bokov pri Waka Waka. Tiché posedávanie na lúke za nádherného spevu prírody. Taktika dvoch "hrušiek" pri hre kompót. Bingo, ktoré sa mi nepodalo vyhrať. A čo naozaj stojí za spomenutie sú dielničky. Nikdy by som nepovedala, že vec, ktorú by som vopred odsúdila bude mať pre mňa taký úspech...
Bolo fajn. A vynára sa mi stále viac a viac udalostí, pri ktorých sa nedal udržať smiech, či skryť úsmev. Bolo zvláštne, inak ako býva. No deti boli úžasné. A to je podstatné. A ak sa mi náhodou niekedy vybavia tie menej ružové spomienky, jednoducho sklopím uši a predstavím si ten liečivý úsmev Šimonka či Julky a všetko bude zrazu celkom inak.
Vďaka Vám, ktorí ste ma rozosmiali. Vďaka, že sa to i tento rok oplatilo. Vďaka.. a snáď dovidenia o rok...