Niekto žije vo svetle reflektorov. Celkom spokojný s tým čo má. Nezamýšľa sa však dávať podstatu a hĺbku veciam, na ktorých pracuje. "Ešte chcem urobiť toto. Tamto je dôležitejšie." Nahovára si, že to čo robí ho napĺňa na 90% pritom v skutočnosti sa nevyšplhá ani na úbohú 40-tku. Sme tu len jedenjedinýkrát a príliš krátko na to, aby sme to všetko zahodili len tak za hlavu a žili prázdnym životom. A aj tak mnohí z nás nekonajú inak. Zamotajú sa a nevedia ako sa z toho začarovaného kruhu dostať von. Nepotrebujem slávu, moc a ani bohatstvo. Postačí mi to malé svetielko sviečky, ktoré mi bude horieť na cestu a človek, ktorý bude kráčať po mojom boku. A keď mi náhodou tá sviečka zhasne, on vytiahne z vrecka zápalku a zase dá zmysel mojim krokom. Takýto život túžim prežiť.. O takom snívam...
Dôležitá cesta, dôležitý život, dôležitý človek...
Videla som, ako sa život hrá s ľuďmi. Či skôr ľudia so životom?