Kristína Janíková
Nádej!
Dievča sediace pod zamračenou nočnou oblohou. Túžba opäť vidieť žiarivé slnko. V hlave a srdci však ostáva len spleť najrôznejších pocitov...
Keď spím tak utekám pred realitou, ale keď sa mi realita dostane do snov, musím vstať, pretože chcem opäť snívať... Zoznam autorových rubrík: Najvzácnejší priatelia, Viera, Sila LÁSKY, Vzťahy, Mojimi očami a srdcom ..., Človek, Z ríše kelu a zeleniny, Súkromné, Čo sa nikam nevošlo
Dievča sediace pod zamračenou nočnou oblohou. Túžba opäť vidieť žiarivé slnko. V hlave a srdci však ostáva len spleť najrôznejších pocitov...
Pamätám sa akoby to bolo včera. Všetky tie pekné chvíle, ktoré sme spolu prežili. Ale i zlé, škaderé, ťažké, ktoré nám dali zabrať. No to všetko nás ešte viac posilňovalo a stmeľovalo.
Presne si pamätám na ten deň. Bolo krásne. Slnečné lúče sprevádzal letný vánok. V tej dobe bol v mojom vnútri veľký zmätok a boj. Čosi som hľadala. Lásku. Vtedy sa moje srdce otvorilo slovám. Tak pravdivým, nádherným, zázračným, láskavým, božím...Našla som viac ako som hľadala.
Iná farba očí... iné vlasy, ruky, postava... všetko je odlišné... Až na jednu vec!
Stromy sa mi mihajú pre očami. Akoby to boli mesiace, týždne, dni, hodiny...
Ťažké chvíle v sprievode bolestivých sĺz striedané nádherným časom plným radosti, úsmevov...
Čo deň, to výzva. Čo sekunda, to šanca na lepší život, dobrý skutok či úsmev, cez ktorý vidíme či je srdce doma. Srdce, ktoré otvára dvere dokorán. Tvoje, moje...
Neverila som! Nádej odišla v jedno, môžem asi aj povedať, škaredé ráno. Vyzeralo to ako beznádejný prípad. Skutočnosť, ktorej môže pomôcť iba koniec prázdnin.
Cítim Božiu ruku. To On sa ma dotkol prostredníctvom svojho anjela....
O čom alebo o kom písať? Hm..
Dnešný svet nám všetko ponúka v zrýchlenej forme. Žijeme príliš rýchlo, na to, aby sme si uvedomovali čo i len minútu, či hodinu zo dňa, čo sme prežili.