Snažím sa naivne veriť ľuďom, aj keď celý svet mi hovorí akej neskutočnej chyby sa dopúšťam. Keby hlúposť nadnášala, dávno by ma na tejto zemi nebolo. Ďalšia prebdená noc a ten prehadzovací maratón zo strany na stranu by som asi tiež isto vyhrala. Otázkou ostáva, či to malo nejaký význam. Hm... osvietilo ma a ja pevne dúfam, že tento môj jasný záblesk nebude mať krátke trvanie. Len sa pýtam prečo Boh vždy pošle dačo do cesty, aby ma opäť zmiatol, keď už som trvdo rozhodnutá neustúpiť zo svojho...
Cítim, že tentokrát to zvládnem. Do poslednej bodky. Musím! Verím v svoju hodnotu, že zas a znova nenaletím tým sladkým rečiam. Tak mi Pán Boh pomáhaj...