Obávaný čas... Prvý školský deň. Prvý vysokoškolský. Štyri mesiace prázdnin ubehli a keby mám takú silu a moc – vymazala by som ich. Alebo možno vrátila späť a pokúsila by som sa ich prežiť lepšie, inak.

Za tak krátky čas sa zmenilo až príliš vecí. Mám strach. Strach ako budem zvládať prijímať niečo, čo mi nie je až také blízke. Študovať niečo, čo nepatrí k mojim naj záľubám. Snáď po roku dostanem opäť šancu a potom to konečne vyjde.

Ľudia sa menia. Taktiež ich vnútro. I ja som sa zmenila. Viem čo chcem v živote dosiahnuť. Mám dve kľúčové slová, mená, osoby, ktoré ma držia a za nimi si „pôjdem“. Môj fantastický chlapec a Boh. Pretože, keď už nič iné mi tento čas nedal, tak ma priblížil k nim. A to je pre mňa momentálne najdôležitejšie, najkrajšia pravda. Cítiť lásku, oporu, silu, povzbudenie...

Tak mi prosím držte palce, aby som to zase nejako nepokazila . A škola? Bude fajn.    Verím – to je ten môj prvý krok!

Foto - internet